Včera sme sa opäť vybrali na hike, tentokrát do Západných tatier na vrch Baranec (2 184.6 m n. m.).
Sumár
| dátum | sobota, 27. júl 2024 |
| vzdialenosť (okruh) | 16.2 km (podľa mapy) ~ 20 km (nameraná) |
| prevýšenie | 1 379 m |
| čas | 6h 14m (podľa mapy) ~ 12 h (vrátane prestávok, večera na Žiarskej chate) |
| trasa | okruh: Žiarska dolina (ústie) → Holý vrch → Kečka → Baranec → Smrek → Žiarske sedlo → Žiarska chata → Žiarska dolina (ústie) |
| počasie | ☀️ 17 – 24 °C |
| highlighty | parádne výhľady na Západné, Vysoké Tatry, Liptov, Kriváň; menej ľudí na trase, niekoľko plies, kamzíky, motýle, paradajková polievka a „chatársky“ čaj v Žiarskej chate |
Mapa
Začiatok túry, parkovisko
Túru začíname okolo 9:30 na platenom parkovisku Žiarska dolina (ústie) za 5 EUR / deň.
Radšej by sme boli šli autobusom, no cesta na štart výletu by nám namiesto 27 minút trvala 1.5 hodiny. Tiež by sme nemali istotu, či stihneme posledný spoj po dokočení túry.
Parkovisko je relatívne veľké, ale bez značených miest. Niektorí šoféri si preto nevšimli, kde treba zaparkovať. Nechtiac tak spoločne vyblokovali veľkú časť parkovacích miest. Tie zostali prázdne, no nik už na nich zaparkovať nemohol. Možno aj to bol jeden z dôvodov prečo bola naša túra s minimom turistov.
Pozitívom prakoviska je, že sa tu nachádzajú dve (aj keď nevoňavé) mobilné WC. Na druhej strane treba rátať s tým, že parkovací automat berie len hotovosť.
Stúpanie na Holý vrch a Kečku
Hneď z parkoviska sa vydávame nahor po 🟨 žltej značke. Stúpanie je relatívne strmé. Zväčšiny prechádza voňavým lesom a kosodrevinou. Lepšie výhľady na Liptov tak získavame až bližšie k vrcholu Holého vrchu. No aspoň sa pod stromami schovávame pred teplom. Neskôr už tieňa nebude – až ku koncu celej túry.
Po ceste sa zastavujeme na Kečke, odkiaľ je perfektný výhľad do Žiarskej doliny. Sedíme tu chvíľu na skale, užívame si ticho a bezvetrie. No o pár minút pokračujeme.
Na Baranec a Smrek
Cesta ďalej, vrátane samotného Baranca, naskytá nekonečne veľa výhľadov na všetky svetové strany. Na vrchole je už okrem nás viac turistov, ktorí si takisto užívajú prírodu s nami. Oddychujeme, niečo zjeme, pofotíme a ideme ďalej.
Od Baranca (až na pár miernych krátkych stúpaní) pozvoľne klesáme. Cesta sa javí dlhšia, no stále príjemná. Počas šľapania obdivujeme farebné motýle, čo s nami držia krok.
Žiarske sedlo
Na Žiarskom sedle je tiež niečo kúzelné. Vládne tu pokoj a mierne sviežo pofukuje. V závetrí skál oddychujeme, pozeráme smerom na poľskú stranu tatier. Dojedáme posledné orechy a ovocie, čo nám zostalo.
Ako začíneme klesať do doliny po 🟩 zelenej značke, pozorujeme v diaľke dvojicu kamzíkov. Sú relatívne ďaleko, no malý monokulár nám ich priblíži. Obaja smerujú k sedlu, kde sme boli len pred pár minútami. Občas sa zastavia, pozerajú okolo a idú ďalej.
Možno nás podvedome inšpirovali, bo už takmer celú cestu smerom dole rezkým krokom skáčeme zo skaly na skalu. A možno nás už len tlačí blížiaca sa tma.
Na chvíľu sa však predsalen zastavujeme na obdiv Plieska pod Žiarskym sedlom. 😊
Žiarska chata
Na Žiarsku chatu prichádzame za svetla, no už po záverečnej v kuchyni. Už sa teda nevarí, ale chutnú pradajovkovú polievku (5 EUR) ešte majú. Na sedení vonku si dávame ešte osviežujúci chatársky čaj (2 EUR). Škoda, že tu nemajú viac rastlinných jedál.
Po chvíli oddychu sa vydávame na posledných pár kilometrov k parkovisku. Dá sa ísť po asfaltke alebo chodníkom pre peších lesom. Tu sa delíme a skúšame tak obe trasy naraz. 😊
ℹ️ Chodník pre peších mi príde zaujímavejší. Prechádza viacerými potokmi / mostíkmi, hlbšie medzi stromami. Na niektorých úsekoch je z neho vidno dole na asfaltku, až kým sa nakoniec pri parkovisku one trasy nespoja.
Na druhej strane, ak budete podobnú túru absolvovať a stihnete včas prísť na Žiarsku chatu, môžete sa z nej spustiť na kolobežkách dole po asfaltke a ušetriť si čas smerom na parkovisko.
Ako sme sa rozdelili pri Žiarskej chate, už sa aj stretávame kúsok pred parkoviskom. Je tu už len zopár aút. Platíme v automate a odchádzame spokojní, unavení ale plní energie súčasne.