Večer som zaspával a rozmýšľal o živote. Uvedomil som, že jedným z mojich „fetišov“ je robenie vecí efektívne. Najlepšie všetko optimalizovať, nech všetko ide tak ako má, sptrebúva sa iba nutná energia, míňajú sa peniaze iba tak, aby priniesli maximálny úžitok, všade byť načas…
Idem na bajk? Tak nech je cesta najbezpečnejšia a najpríjemnejšia, najmenej aút a nech je trasa kľudne aj dlhá, však hýbať sa treba..
Na jednej strane, takéto „optimalizačné“ premýšľanie prináša kopec pozitív (cestovanie s minimom batožiny, osobné výdaje na minime, predchádzanie úrazom, dochvíľnosť, …), no na druhej strane, nie každý aspekt života je dobré optimalizovať na maximum.
Ak máš podobnú úchylku aj ty, tak vieš, že je dobré krotiť snahu robiť všetko efektívne.
Je však ťažké vždy odolať. Ten pocit, keď si berieš na výlet do batohu iba veci, ktoré naozaj potrebuješ… Ten pocit, keď máš vo vrecku peňaženku, ktorá v sebe nesie len tie karty a hotovosť, ktoré budeš naozaj potrebovať… Ten pocit, že vieš kam odišlo každé euro v mesiaci a každý výdaj mal zmysel…
Optimalizácia a efektívnosť nie sú vždy o „naj-naj-naj“. Nehľadáme vždy maximá/minimá, ale „tú spávnu“ úroveň pre danú situáciu.
…čo mi pripomína, že práve je ten správny čas sa ísť prejsť von – bo slnko je vonku, dopršalo a je celkom teplo. Vidíme sa nabudúce! 🙂
Ak ťa zaujal tento článok, môžeš sa prihlásiť na odber noviniek emailom.